História

História

Z archívu

Breznianske lesy mali v ich histórii vždy významné postavenie, či už patrili kráľovskému eráru, alebo mestu Brezno. Na posilnenie lesníctva vytvorila Dolnorakúska komora podľa kráľovskej inštrukcie cisára
Rudolfa II. z 11.6.1607 úrad lesného šafára so sídlom v Brezne. Lesný šafár bol nadriadený všetkým komorským lesníkom a poverený dozorom nad komorskými lesmi.

Inštrukcia adresovaná zo spomínanej komory lesnému šafárovi v Brezne:
1. Má bývať v Brezne, dozerať na kráľovské lesy po oboch stranách Hrona, na ich ochranu a pestovanie.
2. Ak je v jeho obvode potrebná ťažba, treba ju vykonať na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia. Lesný šafár musí byť prítomný pri všetkých s ťažbou súvisiacich úkonoch, má si zapisovať všetky
finančné výdavky, požiadavky i výplaty robotníkom do zvláštneho protokolu. Má dbať, aby sa lesným robotníkom nediali žiadne príkoria.
3. Drevo sa musí dopraviť na skládky a sklady v správnych mierach. Šafárovi musia pri jeho práci pomáhať podriadení lesníci, z ktorých jeden musí mať bydlisko v Brezne.
4. Pri ťažbe musí šafár kontrolovať hospodárnosť - nízky peň, riadne vyťahovanie hmoty, ponechávanie výstavkov, spracovanie haluziny.
5. Šafár musí zabezpečiť, aby sa plavené drevo pri dedinách nevyťahovalo a nerozobralo z vody. Každá ťažba musí byť čo najmenej stratová. Musí dbať na riadne vyúčtovanie ťažby, musí všetko evidovať,
viesť účty o štyroch drevorubačských centrách (handloch): Beňuši, Čiernom Hrone, Kamenistej a Osrblí.
6. Spoločne s drevárskym majstrom musí zostavovať rozpočet jednotlivých prác a evidovať poukazy, ktoré vydáva komorskému pokladníkovi.
7. Lesných robotníkov zásobuje proviantom drevársky majster a lesný šafár musí podľa počtu lesných robotníkov zostaviť rozpočet na potrebný počet kusov dobytka na konzumné účely, aby to drevársky
majster nemohol zneužívať. Kože zo zabitého dobytka sa zadávajú breznianskym ševcom na zhotovenie obuvi pre lesných robotníkov.
8. O celej svojej činnosti musí lesný šafár viesť účty. V Závere roka vystaví ročné zúčtovanie komorskej učtárni v Banskej Bystrici.

Za svoju prácu dostane lesný šafár ročný plat 150 fl. Breznianskym lesným šafárom v uvedenom roku bol Matej Mareiss, drevárskm majstrom Ondrej Mosslehner. Úlohou lesného šafára bolo aj rozširovanie a
dodržiavanie Maximiliánovho lesného poriadku.

DOHODA O BREZNIANSKYCH LESOCH

Disciplína obyvateľstva k udržiavaniu daných predpisov pre hospodárenie v lesoch bola kolísavá, podľa toho, aké represie a či vôbec nejaké sa užívali na ochranu lesov.
O niečo neskôr, práve z toho dôvodu, v roku 1674 bola podpísaná dohoda medzi mestom Brezno a Banskobystrickou komorou, zastúpenou prefektom Jánom Jurajom Schulczom o lesoch na breznianskom území stanovila v 8 bodoch nasledovné:

1. Škody, ktoré napáchali obyvatelia mesta Brezno v lesoch rezervovaných pre Banskobystrickú komoru na breznianskom území, sa mesto zaväzuje uhradiť v 3 splátkach.
2. Na zamedzenie podobných škôd do budúcnosti, vykonajú zástupcovia mesta a komory obhliadku a richtár sa postará o vymáhanie škody od vinníka. Z pokuty dostane polovicu Komora a druhú polovicu richtár.
3. Ak sa brezniansky richtár nepostará o nápravu, zaplatí do rúk komorských činiteľov pokutu vo výške sľachtického homágia (t. j. 100 fl.).
4. Užívanie lesov pre vlastné potreby breznianskych obyvateľov sa síce zaručuje, ale tak, aby to neohrozilo záujmy bystrickej Komory, t. j. hladkého plavenia dreva do Banskej Bystrice. Preto bolo rozhodnuté, že
z užívania lesov sa vylúčia porasty priamo gravitujúce ku Hronu.
5. Pre ťažbu piliarskeho a stavebného dreva sa pre mesto i pre Komoru vymedzia určité lesné čiastky. Meštania však nesmú drevo predávať pre cudzích.
6. Brezňania môžu vo svojich lesoch slobodne pásť dobytok, pokiaľ to neohrozí vývoj lesných porastov. Avšak salaše nesmú stavať v blízkosti hájených porastov.
7. Pre lepšiu spoluprácu mesta a Komory, mesto i naďalej zabezpečí dvoch hájnikov, súčasne určí svojich zástupcov do komisie, ktorá bude sledovať situáciu v lesoch.
8. Bez osobitného písomného súhlasu Komory mesto nesmie odteraz prijať do meštianskeho zväzku nijakého drevárskeho majstra ani drevorubača. Naproti tomu Komora vráti mestu desiatok na vydržiavanie tunajšieho farára.

LESNÝ ÚRAD V BREZNE

Bol ustanovený ešte neskôr (v roku 1857). Disponoval lesmajstrom, kontrolórom, účtovníkom, obvodným lekárom a 6 polesiami - Štiavnička, Hronec, Krám, Dobroč, Polhora a Beňuš. Počet horárov bol 25. Vznikom lesného
úradu v Brezne môžeme hovoriť o začiatku systematickej a ciaľavedomej starostlivosti o tunajšie lesy.

Zdroj: Les&Letokruhy

1993
1. 7. 1993 - vznik Lesov mesta Brezna ako príspevkovej organizácie po prevzatí lesného majetku patriaceho mestu Breznu od štátnych lesov. Prvými pracovníkmi boli Ing. Stehlo a Ing. Rosiar, ktorý bol zároveň prvým riaditeľom.

1995
Začiatkom roka bol zrušený Odštepný lesný závod Brezno, čím sa LMB stali jediným správcom lesov na území mesta.

1997
Na Michalovej sa začalo so škôlkarskou činnosťou. Od Štátnych lesov sa prevzalo 8,74 ha škôlok. O rozvoj škôlkarskej činnosti sa zaslúžili hlavne Ing. Bevilaqua a Ing. Horvát, ktorý bol menovaný za vedúceho novovzniknutého škôlkarskeho strediska.

1998
Dňa 1.1. vznikla na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Brezna (č. 48/1997/IV) spoločnosť s ručením obmedzením "Lesy mesta Brezno, s.r.o., " so 100% podielom mesta Brezna.
Hlavnou náplňou práce LMB s.r.o. je starostlivosť o les a jeho odborné obhospodarovanie a vykonávanie ochrany lesného majektu mesta.

1999
V rámci škôlkárskeho strediska sa vybudovala nová lesná škôlka "Nový Brest" o rozlohe 1 056 m2 (z toho produkčná plocha je 760 m2), určená na pestovanie jedľových sadeníc.